• Huvudmeny

februari 2009

Bugarikani čhib

I bugarikani čhib tani jek tatrigurni slavikani čhib savi so vakerela pe kotar 12 miliojna manuša.

Hembut olendar vakerela pe, komaj 6 miliojna ki Bugaria, othe akaja čhib tani oficialikani. Oj tani hem oficialikani čhib ki EU. Oj tani jekhutni čhib ki EU so hramonela (pisinela) pe ki kirilikani alfabeta. I bugarikani čhib vakerela pe hem ko Khoranipe, Ukraina, Moldavia hem ki Grčka. I bugarikani čhib odvojnela pe gramatikane kotar o javera tatrigutne slavikane čhibja. Maškar o javer odoleske so o kasus na arakhlja pe šukar sar ko javera slavikane čhibja, ki bugarikani čhib ov tuiknilo. Ki bugarikani čhib isi dindo (odredimo) artikli hem e prefiksea šaj kerela pe komparacia.

I bugarikani čhib šaj ulavela pe ko trin vaktia, o jekto vakti tano adžahar anavjardo anglokhangiralo slavikano ja pale anglo bugarikano vakti taro 8-to šelberipe dži ko 10-to šelberšipe. O dujto tano o maškaruno bugarikano vakti kova sine kotar o 11-to šelberšipe dži ko 13-to šelberšipe hem o trino vakti tano o nevo bugarikano vakti kova ulo ko 14-to šelberšipe.

Drabar buteder baši bugarikani čhib ki Wikipedia http://sv.wikipedia.org/wiki/Bulgariskalänk till annan webbplats hem ko Omniglot http://www.omniglot.com/writing/bulgarian.htmlänk till annan webbplats

Uppdaterad 05 juni 2014